KOBUDO - ÚVOD

Súčasťou výuky Karate v tradičných školách je tiež výuka systému kobudo. Kobudo je umenie boja s tradičnými okinawskými zbraňami. Medzi tie najznámejšie patria – nunchaku, tonfa, kama, sai, bo (kon) a hanbo. Vo svojej podstate využíva Kobudo tie isté princípy, aké cvičiaci spoznáva počas Karate tréningu a zbraň slúži ako predĺženie jeho rúk.


Kobudō 古武道(jap): „staré budō“, úplné označenie okinawské kobudō, pre na Okinawe vyvinutý systém boj so zbraňami, ktorý vnikol na základe ovládania rôznych pracovných nástrojov. Pojem kobudō je novšieho dáta a podobne ako v prípade zmeny bujutsu na budō, nahradil pôvodné staré označenie kobujutsu.

 

Znaky pre Okinawské Kobudō

> Kobudo - všeobecne

 

V protiklade k zbraniam japonských Samurajov (Ken, Yari, Yumi, Naginata, Hokko a.i.) boli zbrane okinawského Kobujutsu (Kobudō) vyvinuté v období japonskej okupácie trpiacim obyvateľstvom Okinawy a slúžili na sebaobranu, v mnohých prípadoch proti japonským samurajom.

Moderné okinawské Kobudo systémy sa najčastejšie zameriavajú na zbrane ako Bō, Sai, Tonfa, Nunchaku, Kama, Surujin, Timpe (Tinbe) a Tekko. Popri tom však existuje mnoho iných nástrojov, ktoré sú dnes menej známe, alebo sa s nimi cvičí v užších kruhoch. Okrem toho sú systémy, ktoré sa cvičia v dnešnom Kobudō pod rôznymi vplyvmi. Sai, Tonfa a dlhá palica sú okinawské, kým napr. Hanbō pochádza z japonského Kukishin ryū.

Na Okinawe existuje stará kniha s názvom „Omorososhi“, ktorá dokumentuje pôvodné bojové umenia. Obsahuje viac ako 1500 dlhých a krátkych básní, napísaných v Ryūkyū dialekte 13. a 17. storočia. Tieto básne popisujú kultúru, politiku, a aspekty denného života na Okinawe. Viaceré z nich preložil KENZABURO TORIKOSHI. Obsahujú aj zmienky o meči, luku, prilbe, pancieri a brnení, ale pojmy ako Sai alebo Bō chýbajú. Jedinou zbraňou, zmieňovanou v Omorososhi je Jō.