SYMBOLIKA A VÝZNAM EMBLÉMU IGA RYU KENPÓ KARATE ŠKOLY DÓKAN

'Největším paradoxem naší doby je, že o tom, co je základem všech bytostí i věcí na světě, totiž o Absolutnu, nemají lidé bohužel ani ponětí. Toto empirické vědění je nesmírně vzácné mezi lidmi. A přece, kdyby nebylo tohoto živoucího pozadí všeho, nebylo by ničeho. Vůbec ničeho - ani Slunce, ani planet.' Dr. EDUARD TOMÁŠ

Emblém Iga Ryu Kenpo Karate v sebe spája historické a filozofické aspekty praxe Karate a ostatných bojových umení v škole Dokan, ktorých cieľom je rozvoj osobnosti a vyzrievanie charakteru človeka na všetkých úrovniach – tela, mysle i ducha.

Symbol školy Dokan tvoria dva Kanji-znaky, ktoré sú umiestnené v kruhu (jap. Enso) a súčastne v Kolese Dharmy na karmínovom disku – Hinomaru.

Dokan

Dokan v doslovnom preklade znamená „Cesta je kruh“.

Kanji znak – Do

Cesta – Do  predstavuje princíp ázijského náhľadu na svet a pochádza z japonského Zenu. Znaková forma sa preto v japončine číta ako 'Michi' a v sino-japončine ako 'Do'. V preklade vyjadruje - cestu, stopu, podstatu, učenie, filozofiu, smer, princíp, metódu, atď. Do je cesta, ktorej základom je cvičenie, väčšinou cvičenie nejakej formy, ktorého cieľom nie je naučenie sa nejakej zručnosti, ale rozšírenie v samotnom človeku uloženého potenciálu, cez ktorý môže vyrásť k svojmu sebaurčeniu a naplniť svoj život zmyslom, múdrosťou a poznaním. V ázii je Do základným princípom akéhokoľvek cvičenia. Tu je cestou, cez ktorú sa individuálnym štúdiom zviditeľňuje podstata všetkých filozifií a náboženstiev, ktorá ďaleko presahuje intelekt, myslenie a jednanie jednotlivca. (W. Lind, Budo – Der geistige Weg der Kampfkünste, Sportverlag, 1998)

Kanji znak – Kan


Znak kan vyjadruje kruh.



Kruh – kaligrafia

Kruh (jap. Enso) je symbol silno spojený so zenovou filozofiou. Enso je jeden z najpoužívanejších symbolov v japonskej kaligrafii aj napriek tomu, že nie je písmenom. Symbolizuje zjednotenie, návrat k Počiatku, osvietenie, silu, eleganciu, univerzum a prázdnotu. V Zenových kresbách symbolizuje enso moment keď je myseľ bez predstáv - vnímavá a slobodná, čistá, jasná ako zrkadlo (myseľ Neviem).

Enso ďalej symbolizuje cestu človeka hľadajúceho Pravdu, cestu k poznaniu seba samého. Zenový majster Seung Sahn ju ilustroval Zenovým Kruhom. Človek – začiatočník, na svojej ceste postupuje od 0° smerok 360°, čo je vlastne ten istý bod, ako na začiatku. To ukazuje, že Poznanie, nie je niečím vzdialeným, oddeleným od nás v čase a priestore, ale že už Teraz, hneď na začiatku - práve v tomto momente je TU. Záleží len na tom, ktorým smerom sa obráti pozornosť hľadajúceho.

Koleso Dharmy

Karmínový disk

Karmínový disk sa nachádza na národnej vlajke Japonska. Je všeobecne známy ako Hinomaru (doslova, „slnečný disk“). Hovorí sa, že v čase Mongolských invázií na Japonsko (1274 a 1281) kňaz Nichiren daroval slnečnú vlajku šogúnovi. Šogunát Tokugawa (1603- 1867) prijal vlajku pre svoje lode začiatkom 17. storočia. V polovici 19. storočia šogunát nariadil aby všetky japonské lode niesli vlajky so slnkom v bielom poli. Roku 1870 ich vláda Meiji oficiálne určila pre Japonské obchodné a vojnové lode. Nikdy nebola oficiálne uznaná ako národná zástava, avšak stalo sa tak jej častým používaním. Vlajka „vychádzajúceho slnka“ so 16 lúčmi používaná skorším Japonským námorníctvom a súčasnými Námornými obrannými silami je vlajka vojenskej služby a nemala by byť zamieňaná s národnou vlajkou.

Meno Nichiren v slovenčine znamená slnko a lotos (Nichi = Nihon = slnko; Ren = lotosový kvet) . Preto daroval slnko (a lotos) Šogúnovi, v tom čase politickému oponentovi panovníka.

Zdá sa, že veril, že jeho vlajka môže pomocť Šogunovi, ktorý mal vojenskú moc, zachrániť Japonsko a ľud od Mongolských Invázií. Nemal dôvod dávať vlajku panovníkovi, v ktorého verili ako v Boha, a syna slnka, ale ktorý nebol schopný poraziť Mongolov.

Ďalšie vysvetlenia k názvu Iga Ryu Kenpo Karate:

Iga ryū 伊贺流 (jap).

Starý systém ninjutsu z prefektúry Iga na juhu hlavného ostrova Honšú. Iga ryū označuje najstaršiu bojovú tradíciu prefektúry Iga a zakladá sa na učení generála Ikaia. Neskôr bol systém premenovaný na kumogakure ryū. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000). Názov Iga Ryu pochádza od zakladateľa Iga Ryu Karatedo a bol do názvu prebratý a spolu s ním i základné systémy výuky ako aj dve základné formy - Kata no Iga Dai a Kata no Iga Sho

Kenpō 拳法 (jap)..

„Metóda päste“ alebo „Cesta päste“ (ken – päsť, pō - metóda), japonské označenie pre čínske kung-fu (quanfa). Toto označenie bolo oddávna používané aj pre okinawské karate. Približne 190 rokov existujú na Okinawe čínske štýly (quanfa), ktoré sa tam zmiešali s te a boli vyučované ako tōde. Počas zmien okinawských te štýlov na tōde (ruka z Číny), okinawa te (technika z Okinawy) a nakoniec na karate (prázdna ruka) bol pojem kenpō používaný vždy paralelne s predchádzajúcimi názvami, kde odkazoval na prepojenie s ich čínskym pôvodom. Kenpō karate (kenpō – označenie pre čínske bojové umenie, karate – prázdna ruka) má takto rovnaký význam ako starý pojem tōde (technka z číny) a zdôrazňuje príbuznosť a neprerušené prepojenie okinawských bojových umení k čínskym štýlom quanfa. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000)

Kara¹ (tō) 唐 (jap).

Pôvodne bol pre okinawské bojové umenia používaný znak kara, vyslovovaný ako tō, vo význame „cudzí“, resp. „čínsky“. Majster Gichin Funakoshi neskôr zamenil tento znak za dnes používaný:

Kara²(kū) 空 (jap).

V tomto zmysle znak Kara znamená „prázdny“. Ten istý znak je však možné čítať aj ako kū (prázdnota, nebo). Prvý význam ukazuje, že Karate je technika (Te znamená okinawsky „technika“ a japonsky „ruka“), prostredníctvom ktorej je možné sa brániť bez zbraní (s prázdnymi rukami). Vo filozofickom zmysle (neskoršia interpretácia v Japonsku) odkazuje na to, že žiak Karate musí „vyprázdniť (stať sa prázdnym)“ (Kū) všetky egoistické a sebecké myšlienky, pretože len s jasnou mysľou a čistým vedomím môže pochopiť to, čo život prináša. To znamená, že každý, kto cvičí Karate dō, sa musí snažiť byť vnútorne skromný a navonok jemný. Z filozofického pohľadu je i každá forma vesmíru v podstate prázdnotou (Kara, Kū) a naopak prázdnota formou*. „Forma je prázdnotou a prázdnota je formou“, tento význam má Kara z Karate dō. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000)

Te (shu) 手(jap), aj de, ti alebo di

V japončine (napr. v označení kara te) sa tento pojem používa výlučne pre „ruku“. V čínštine a okinawskom jazyku sa prekladá ako „technika“. Te je taktiež označením pre pôvodné metódy sebaobrany na Okinawe predtým ako boli ovplyvnené čínskym kung fu. Neskôr sa z te vplyvom čínskych systémov vyvinulo tōde a následne okinawa te a karate. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000)

Vysvetlenia ku kanji znakom boli voľne preložené z nemeckého originálu:
Werner Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000